Aj vy ste už počuli o tom, že v drevostavbe počuť z poschodia na prízemie každé slovo? Že takýto dom dlho nevydrží, že nemôže mať škridlovú strechu a že vám ho môžu „zožrať“ termity alebo mravce? Neverte všetkému, čo „jedna pani povedala“. Aké sú teda fakty?
Mýtus č. 1
Drevostavby nemajú dlhú životnosť.
Ak by to bola pravda, nestáli by u nás drevenice, ktoré majú vyše 100 rokov, ani drevené kostoly staré niekoľko storočí. „Po celom svete sa bežne býva v drevostavbách s podobnou konštrukciou ako majú tie dnešné, postavených pred rokom 1 900, a súčasné systémy sú omnoho kvalitnejšie a vyspelejšie. Životnosťou našich stavieb sme si úplne istí – aj preto dávame na konštrukciu domu 30-ročnú zmluvnú záruku,“ hovorí Ing. Róbert Lukáč z firmy WHC, ktorá realizuje montované drevostavby.
Ak sa v dome býva a ľudia sa oň starajú, bude slúžiť dlhé desiatky rokov bez ohľadu na to, z akého materiálu je postavený. Opustená stavba však začne chátrať – príde o strechu a postupne sa začne rozpadať. To platí rovnako pre drevenicu, ako pre kamenný hrad.
Mýtus č. 2
V drevostavbách veľmi počuť hluk medzi miestnosťami aj medzi poschodiami.
V tomto prípade ide o dva akustické parametre deliacich konštrukcií – vzduchovú nepriezvučnosť stien a krokovú nepriezvučnosť stropov. Zvuk sa totiž môže šíriť jednak vzduchom, jednak samotnou konštrukciou. Priečka medzi miestnosťami by mala časť zvukových vĺn šíriacich sa vzduchom odraziť a časť pohltiť. Pri strope ide najmä o krokovú nepriezvučnosť, ktorá vzniká nárazmi na konštrukciu napríklad pri chôdzi.
Pre dosiahnutie najvyššieho akustického komfortu nie je podstatou riešenia jeden materiál, ale vrstvy viacerých materiálov. Schopnosť izolovať proti hluku pritom závisí od viacerých faktorov, no najmä od typu izolácie a opláštenia. Ideálna je kombinácia sadrokartónových prípadne sadrovláknitých dosiek a výplne minerálnou vlnou.
Na izoláciu proti hluku sú ideálne sendvičové konštrukcie, ktoré sú aj princípom drevostavieb. Dôležité je však aj to, aké materiály sa v nich použijú. Napríklad konštrukcie so sadrokartónovými doskami KNAUF Diamant X majú výrazne lepšie zvukovo-izolačné parametre než pri použití štandardných dosiek – dosahujú vzduchovú nepriezvučnosť až Rw = 70 dB.
Mýtus č. 3
Na stenu v drevostavbe sa nedá zavesiť ani obraz, nieto ešte kuchynské skrinky.
Ani toto tvrdenie nie je pravda. Samozrejme, aj tu záleží na konkrétnej konštrukcii a použitých materiáloch. Ak tvorí opláštenie stien zo strany interiéru bežný sadrokartón, pri vešaní predmetov existujú isté obmedzenia – napríklad ťažšie predmety sa kotvia v mieste nosnej drevenej konštrukcie. V ponuke sú však aj sadrokartónové dosky so zvýšenou pevnosťou, ktoré bez problémov unesú aj skrinky kuchynskej linky, umývadlo či záchod – napríklad na sadrokartónové dosky KNAUF Diamant X
možno skrutkami priamo upevniť predmety až do 40 kg, pomocou dutinových hmoždiniek KNAUF Hartmut je možné konzolové zaťaženie až do 65 kg.
Najmä tam, kde sa predpokladá zvýšené zaťaženie napríklad zaveseným nábytkom, je vhodné na opláštenie stien drevostavby použiť špeciálne robustné sadrokartónové dosky KNAUF Diamant X.
Mýtus č. 4
Do drevostavby sa vám onedlho pustí drevokazný hmyz, mravce aj huby.
Pravdou je, že drevené konštrukcie môžu byť napadnuté drevokazným hmyzom a hubami. Dnešné montované drevostavby sú však pred týmito škodcami účinne chránené. Konštrukcia stenových panelov, z ktorých sa domy montujú, je totiž zhotovená z priemyselne vyrobených polotovarov – KVH hranolov. „Takéto drevo je vysušené podľa normy pod 18 % vlhkosti, bežne má vlhkosť aj pod 15 %. Pri takejto vlhkosti sa doň škodcovia ani huby či plesne nepustia. V procese výroby sa zároveň zničia všetky zárodky a certifikované drevo následne prejde dôkladnou kontrolou. Okrem toho treba drevo chrániť aj konštrukčne v samotnej stavbe. Potom nehrozí, že ho napadne nejaký škodca,“ vysvetľuje Ing. Lukáč.
Pokiaľ ide o huby a plesne, tie potrebujú na svoj rast v prvom rade zvýšenú vlhkosť. Ak má teda dom správne vyhotovené základy a strechu, takéto riziko nehrozí. Ak však zo základov vzlína voda do konštrukcií stien, alebo sa dostáva do domu cez nekvalitne zrealizovanú strechu, onedlho sa na vlhkých miestach plesne či huby objavia. Bez ohľadu na to, či je dom drevený alebo murovaný.
Mýtus č. 5
Pri drevostavbe sa musíte zmieriť s istými obmedzeniami – nemôžete mať napríklad ťažkú škridlovú strechu.
Toto tvrdenie nie je pravda. Jediné, čím sa drevostavba líši od ostatných stavieb je základná konštrukcia stien a stropov. Inak nie ste obmedzovaní ani pri vzhľade domu, ani pri štýle fasády, ani pri type strešnej krytiny či vykurovania ničím, len vaším vkusom, požiadavkami a financiami. „Ak je drevostavba správne navrhnutá a kvalitne zrealizovaná, rodinný dom nemá nijaké obmedzenia. Bežne staviame domy s betónovou strešnou krytinou, aj s podlahovým vykurovaním pod betónovým poterom. Nie je s tým žiaden problém,“ potvrdzuje Róbert Lukáč a dodáva: „Dnes sa už aj u nás môžu realizovať drevostavby až do 5 podlaží a vo viacerých krajinách nie je ich výška predpismi vôbec limitovaná. Napríklad vo Viedni stojí 24-podlažná drevostavba s názvom HoHo.“
Nuž a pokiaľ ide o strechu, ani na každý murovaný dom nemôžete dať akúkoľvek krytinu – jej výber bude vždy obmedzený tvarom a konštrukciou krovu.
Viac info nájdete na https://www.knauf.sk/drevostavby
